V minulých dobách boli peniaze vzácnosťou.

Mali podobu razených mincí z drahých kovov, zlata, alebo striebra, a vlastnili ich iba bohatí ľudia, šľachta, králi a obchodníci. Všeobecný ľud sa k peniazom skoro nedostal, pretože fungoval na báze výmenného obchodu s bežnými poľnohospodárskymi, alebo remeselnými komoditami. Postupne sa však osvedčili ako univerzálne platidlo a stali sa tiež vyjadrením ocenenia a hodnoty ľudskej práce. Dnes žijeme v dobe, kedy sa okolo peňazí točí podstata života. Financie, ako sa im začalo postupne hovoriť, prenikli do všetkých oblastí života a zhodnocujú všetko, s čím prichádzame denno-denne do styku: peniazmi platíme nájom svojho bytu, spotrebu elektriny, dane, telefónne hovory, nákupy v obchodoch. Peniazmi je ohodnocovaná naša práca, jej profesionálnosť a výkon.

Peniaze nás budú sprevádzať až do konca - budeme ich brať do ruky s penziou, úspormi, pri úhradách lekárskych výkonov  a nakoniec - nás vyprevadia z tohto sveta ako úhrada za pohrebné náklady. Tragikomické!

Všetci sme teda odkázaní stať sa súčasťou KOLOBEHOU - ako hovoria angličania "cashflow" - toku peňazí.

Preto je veľmi kľúčovou otázka, aký postoj k peniazom zaujať?

Je totiž ľahko možné, že ak nezaujmeme k peniazom postoj MY - zaujmú ony postoj k NÁM!

Niekoľko najčastejších postojov k peniazom:

chudobní a tí, ktorí majú peňazí málo - ich stále zháňajú!

Boháči, ktorí majú peňazí nekontrolovateľné množstvo - ich, podľa ich slov, vôbec neriešia (nečudo!)

Skúpi, sú charakteristickí tým, že majú peňazí stále málo.

Dárcovia a mecenáši vytrvalo hľadajú, kde je peňazí akútny nedostatok, aby sa o ne mohli podeliť.

Vo svete ľudí, by sme samozrejme našli, oveľa bohatšiu škálu postojov ľudí k peniazom.