Vzťahy
|
Malé dejiny sexuálnej revolúcie |
| Tlačiť | |
|
Sme po sexuálnej revolúcii?
Mnohí odborníci sa zhodujú v názore, že v ľudskom rode prebehla sexuálna revolúcia a jej ovocie pretrváva. Avšak to, čo v súčasnosti prežívame, je výsledkom určitých síl, ktoré oddávna programoval démon nečistoty.
Zdá sa, že v dejinách ľudstva boli obdobia naplnené veľkými ideálmi, ale aj obdobia, v ktorých prevládali vášne. Vraví sa, že aká myšlienka, taký čin. Aký zmysel života má človek, taký je on sám!
Ale poďme po poriadku
Začnime starovekým Rímom. Historici tvrdia, že jeho pád nespôsobili ani tak nájazdy barbarov, ako skôr mravný rozklad ríše. Bohatí aj chudobní sa spustili - žili nemravne. A výsledok? Vášne natoľko oslabili vôľové schopnosti ľudí, že nepriateľ ich našiel neschopných postaviť sa mu na odpor. Len statoční - hoci boli v menšine - zostali verní svojim ideálom.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
|
Príťažlivá cirkev sa dá vybudovať! |
| Tlačiť | |
|
V jednej chvíli svojho života som pochopil, že život ktorý ponúka väčšina zborov tzv. ľudovej cirkvi nemôže postačiť na to, aby ľudia žili radostný, tvorivý a oddaný život, na to, aby sa stali nadšenými pre veci cirkevné, aby neboli iba návštevníkmi cirkevných programov, ale stali sa tvorcami atmosféry a staviteľmi duchovného domu aký nemá v organizovanej ľudskej spoločnosti obdobu. Prečo je tomu tak?
Otázky typu: prečo strácame mladých ľudí, prečo sa mladé rodiny uzatvárajú do svojho vlastného sveta a starším stačí to, čo mali doteraz, by mali viac pútať našu pozornosť.
Pozrime na celý problém z pohľadu správcov cirkevného zboru. Akú vieru majú tí, ktorí cirkevný zbor spravujú? Akú majú víziu do budúcnosti. Aké ciele a ambície má spoločenstvo veriacich, ktoré budujú? Zachovať dedičstvo otcov podľa možností zakonzervovaním toho, čo nám zanechali? Alebo sa starať iba o hmotné veci: faru, kostol, farskú záhradu a cirkevnú školu? Presbyterstvá, okrem úvodnej a záverečnej modlitby neriešia nič iné, iba hospodárske otázky. Farár robí skoro všetko a je z toho vyčerpaný a frustrovaný. Ostatní sa prizerajú a kde sa dá - kritizujú! Kto by v takejto spoločnosti chcel stráviť viac, ako jednu neosobnú hodinku v kostole? Znie to možno veľmi depresívne, ale v našom život má veľmi dôležité miesto ATMOSFÉRA. Rodinná atmosféra priateľstva, vzájomnej lásky a solidarity „formuje“ duše jej členov tak, ako napätá nervózna a kritická atmosféra v inej rodine deformuje jej členov. To isté platí o cirkevnom spoločenstve a to viac, že predstavuje Božiu rodinu, kde by mala byť pestovaná najvyššia miera tolerancie, vzájomnosti, prijímania sa a úcty.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
Odovzdávať oheň |
| Tlačiť | |
|
Motto:
Tradicionalizmus je uchovávať popol,
tradícia je odovzdávať oheň...!
I believe in the church (Verím v cirkev) je názov hlboko inšpirujúcej knihy o zmysle a úlohe cirkvi na zemi. Napísal ju anglikánsky teológ David Watson, ktorý mal významný vplyv na reformy v anglikánskej cirkvi v 20. storočí. Názov tejto knihy vyjadruje aj moje osobné krédo. Verím v cirkev pretože je jedinečná, nenahraditeľná a Bohom milovaná.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
|
12 požehnaní a výziev manželstva a rodičovstva |
| Tlačiť | |
|
 1. „Ruka, ktorá hýbe kolískou, hýbe svetom.“
Možno táto veta vyzerá na prvý pohľad ako prázdna floskula. Stačí si však predstaviť život napríklad Hitlera a apoštola Pavla. V akom ovzduší vyrastali títo dvaja muži? Jeden túžil po moci, a druhý po pravde.
Možno to znie príliš pateticky, ale naša ruka je pri určení smeru generácií. Nevieme doceniť, ako veľmi ovplyvňujeme nasledujúce generácie tým, ako pristupujeme k výchove vlastného dieťaťa. Sme súčasťou dlhého príbehu, ale nevidíme ten veľký obraz, iba jeho výsek, ohraničený dĺžkou nášho života na tejto zemi. Je úžasné, že svojím osobným prístupom k životu môžeme úplne vykloniť smer, ktorým sa uberali generácie pred nami, ak ich smer nebol dobrý. Môžeme ale byť aj pokračovateľmi večných hodnôt, ktoré žili naši predkovia aj tým, že ich odovzdávame svojim deťom.
Je to málo?
2. Láska
„My milujeme, lebo On prv miloval nás.“ Naša schopnosť milovať „zdravou“ láskou pochádza od Boha. Je veľmi nebezpečné zle si zadefinovať tento pojem. (Na Markíze nájdeme na 95% zlé definície.) Rovnako nebezpečné je, keď „používame“ deti alebo manžela na to, aby naplnili náš hlad po láske. Môj absolútny hlad po absolútnej láske a prijatí je „zatiaľ“ a „čiastočne“ naplnený v mojom vzťahu s Pánom Ježišom, a preto nemusím zotročovať ľudí okolo seba. Je nebezpečnou ilúziou snažiť sa svoj hlad po absolútnej láske upierať k akémukoľvek človeku. Definícia zdravej lásky je v Biblii napr. v 1. liste Korinťanom v 13. kapitole. Tým najdôležitejším vo výchove detí a vôbec v našom živote je byť milovaný a učiť sa milovať takouto láskou.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
|
|
|
|
40 miliónov minút
Anketa: krehké vzťahy
|
